Tenka rucicka / prava vzdusna rychlost/ sa pouzivala u tryskacov ruskej vyroby a cs.vyroby pri letoch po trati,t.j. navigacnych letoch. Boli stanovene rychlosti/samozrejme prave vzdusne/,akymi sa lietali lety po trati. Napr. MiG-21 v900 km/h , Su-22 v850 km/h , L-29 v400 km/h , L-39 v420 km/h . Pilot mal mapu nejakej mierky, nakreslil si trat letu, kde si zmeral kurzy a casy, a minutove useky. No a ked letel navigacny let v urcitej vyske,nie je dolezite v akej,i ked samozrejme sa pripravuje na urcitu vysku podla osnovy vycviku, mal vypocitane prvky pre kontrolu a orientaciu. Cize ked mal letiet na vyske 6300,ale nariadili mu letiet v 7300m,bol schopny letiet podla tych istych vypoctov.A to hlavne preto,lebo letecke barometricke pristroje samy riesili opravy podla vysky a tym aj hustoty vzduchu.
Samozrejme, toto platilo iba do vysky,pri ktorej rychlost na hrubej rucicke/pristrojova/ nebola mensia ako rychlost manevrovacia. Preto sa navigacne lety lietali do Hmax 10000m. To vychadzala pristrojova rychlost okolo 500 km/h,co je v podstate rychlost manevrovacia.Pod tuto rychlost sa v ziadnom pripade nesmelo klesnut.
Rychlost podla Mach. cisla sa pouzivala iba na rozhonovych tratiach a letoch na max.dostup, a orientacne pri vycviku a letoch na akrobaciu,kedy pilot nemal prekrocit rychlost zvuku,takze pri rozbiehani do obratu spolu kontroloval pristrojovu rychlost s machmetrom.Ono to niekedy preskocilo cez Macha uz pri cisle 0,96,ako ktora masina. |
|
