Velice obstojny je,ten programek.No s viditelnostou cielov v realu je to asi takto:
Lietaju sa ulohy na pozemny prieskum a vyhladavanie objektov a cielov.Vtedy vystartoval zo zakladne UAZ so spojarom a s riadiacim prieskumu niekde do terenu a presne urceneho sektoru.Trebars sektor 5x5 km pri urcenej dedine X. Riadiaci prieskumu/byval to jeden s pilotov/ si sam zvolil miesto a umiestnil vyrazny oranzovo biely kriz z plachty na zem.Rozmery asi tak 10x10m. No po povoleni vstupu jedneho lietadla do priestoru pilot hladal.Povolena vyska minimalna bola tusim 100m a max 1000m. Maximalne sa povolovalo 2 zatacky o 360° a pokial neobjavil ciel,tak dostal odchod a cakal uz dalsi. Ked ciel objavil,zahlasil,ze ma radost a nahlasil stanovenym sposobom podla tabulky a mapy jeho suradnice. Piloti mali vyfasovanu mapu tusim 1:25000 alebo 50000, takze je podrobnejsia ako standardna 1:500000,ktora sa normalne pouzivala. No a to samozne vyhladavanie bolo velmi zaujimave,pač pilot moc casu na nejake obzeranie nemal,musel kontrolovat aj pristroje,hlavne vysku,nesmel sa niekde zakukat,iba mrkat a kmitat.Celkove aj ten vyrazny farebny kriz bolo tazko objavit,ked masina letela od 700 do 900 km/h a neustale bola na uchu.Pilot hlavne musel kontrolovat,aby masinu nepretiahol, MiG-21 bola na to velice hakliva. Tak ked bolo treba najst nejaky maskovany tank,tak to urcite nikto nenajde v reali. ALE na SU-25 ,ktora sa "flaka" iba do tych 700 km/h a moze vyhladavat na nizsich rychlostiach je to uz pravdepodobnejsie,je to zrovnatelne s Albikom a tam uz sa da pekne obzerat. Ale ono je to tak,ze ak zahliadne pilot ciel a mrkne kratko do kabiny a zase ho chce najst,uz je v pr.....Takze znova. Je to vec skusenosti. Musi si hned na prvy raz zapamatat okolie ciela,cim je vyrazne,les,cesta,potok,ohyb cesty a tak. Aby po otoceni uz vedel ,kam sa podivat.
|
|
