V žiadnom prípade nechcem predbiehať závery vyšetrovacej komisie. Ale aj z prvotných indícií je dobré a prospešné si "pro nás přeživší" urobiť ponaučenie, ktoré znie:
1) Lietať s dostatočnou rezervou paliva !
Presný postup stanoví Prevádzková príručka prevádzkovateľa.
Všeobecné a záväzné požiadavky sú publikované v národných predpisoch, ktoré vychádzajú z medzinárodných predpisov. Znalosť týchto predpisov je pilot povinný ovládať a riadiť sa nimi.
V každodennej praxi sa skôr riadime "zdravým rozumom".
Mne osobne to vychádza pre IFR-let cca 2-hodinová rezerva. Pre AN-2 aspoň 150 l. V žiadnom prípade nedopustiť, aby svietili kontrolné svetielka "zbytek paliva". Pravá môže svietiť, ale celkové množstvo paliva - nech je nad 150 l.
2) Nebáť sa kecnúť do mikrofónu. (Omlúvam sa za slang.)
Ak už vznikli akékoľvek ťažkosti na palube lietadla - capitán, teda veliteľ lietadla má právomoci skoro väčšie "ako Pán Boh".
Zákon jasne hovorí: O konečnom vykonaní letu rozhodne s konečnou platnosťou veliteľ lietadla.
Predpokladám, že ak by bol kapitán lietadla včas vyhlásil núdzový stav - nič by sa nebolo stalo. Nanajvýš pohovor so šéfpilotom spoločnosti + regres za zbytočné pristávacie poplatky !!!
Spravidla slová šéfpilota nebývajú veľmi láskavé alebo nebodaj pochvalné, ale všetci by to prežili ...
Nič neprejudikujem, nič nepredbieham - iba som si dovolil načrtnúť možné riešenia. Predpokladám, že pod takéto vysvetlenia sa smelo podpíše aj Vašek.
Svoj príspevok končím slovami: Béke, burárum!
|
|
