Ja si spominam, este ked sme mali 16 a nicoho sme sa nebali tak sme sa bohovsky tesili na nacvik stacania lana, ze bude nejaky adrenalin.
Po vypnuti a otoceni prvej zatacky sa akoze zistilo ze visi lano, tak sa hned potlacilo aspon na tych 100, plne brzdy, tusim aj vztlaky sa vyvalili, aspon 50 stupnova dost prudka zatacka smerom na miesto startu, samozrejme skusat vypinat, niekde okolo miesta startu zacat stacat lano (nie nad miestom startu aby som "lanom" nechytil ludi dole), spravili sa tak jedna, dve otocky a sadalo sa smerom k navijaku. Kedze letisko bolo dost uzke , tak sa robili tie zatacky tak 50 - 60 stupnove (naklon). Pri plnych vyvalenych brzdach a vztlakoch a rychlosti aspon 100 to musel clovek fest tlacit proti zemi. Instrukor bol extremista a rad s nami lietal v zlom pocasi (hlavne vietor, pretoze ako on vravel v dobrom pocasi vie lietat kazdy), ale pri stacani lana mal aj on obavy a obacas z jeho ust zaznelo "neblbni" a "pozor na kridlo, nech s nim netresnes o zem". Dost dobry bol pohlad na ludi dole na starte, ked sa dotacala posledna zatacka do smeru drahy a clovek preletel nad nimi doslova v par metroch, mohol vidiet kazdy detail. Vsetci mali hlavy vyvalene dohora a pozerali co sa stane  . Ono taky huciaci blanik na 100 - vke s plnymi brzdami, to bol celkom pekny pohlad.
Inac nam tvrdili ze ta 100 - vka je tam preto, ze ked sa niekde to lano zasekne tak na tej 100-vke by to mal blanik pretrhnut... |
|
