No na verzii F nebol radar a pilot bol navadzany iba velitelskym stanoviskom a efka vozila na prepad vzdusneho ciela rakety R3S,ktore boli navadzane na tepelny zdroj,to znamena,ze stihac bol navadzany tak,aby mohol na dialke okolo 1 km odpalit tuto raketu.Raketa mu dala znamenie do sluchatiek zmenou tonu,ze zachytila ciel a vtedy pilot vykonal odpal.Takze chlapci z navadzacieho stanoviska ho navadzali tak sikovne ako dokazali a nezalezalo im , v akom kurze pilot letel za cielom,ono vzdy museli ten ciel otocit naspat ked uz bol na konci priestoru ,takze bol v zatacke,a niekedy uz z dialky 8 km bol vidiet ciel,ale pilot samozrejme sa nechal naviest az do mensej vzdialenosti,lebo sa stalo,ze raz ho videl,a ked sa pozrel na chvilu inde a zase naspat,tak ciel uz tam nebol.A podla typu ulohy bol ciel manevrujuci alebo nemanevrujuci.Napriklad na stratosfere sa robili prepady iba v priamom smere,to znamena,ze ciel isiel po rozhonovej trati podzvukovou rychlostou,vacsinou to robila efka,ktora vedela ako tak plachtit podzvukom na 14 km vysky,a na nu boli navadzani stihaci,tak max 4 kusy,a ti sa postupne odbavovali a odvalovali a ti leteli nadzvukom.V podstate,tu mali iba jednu moznost navadzania,neslo to zopakovat,pokial nestihol urobit prepad,to znamena zachvat a odpal,tak musel ulohu opakovat v dalsom lete a znova sa musel naplanovat ciel a znova pokus o prepad.Ale boli to pekne lety,takze nikto nenadaval pokial musel ist niekomu ako ciel.
Na verzii MF sa pilot nechal naviest do vzdialenosti,na ktorej uz videl ciel na radare,to znamena okolo 12 km , vtedy to ohlasil a pokracoval v zblizovani az po zachytenie ciela a ohlasil ZACHVAT az pokial mu PTIČKY na obrazci "nezliezli" a vtedy vykonal odpal a ohlasil to.Pri R3S po odpale okamzite robil odval podla predchadzajucich pokynov od stanoviska. Pri raketach RS2US,ktore boli navadzane po radiolokacnom paprsku bol charakter prepadu odlisny a to v tom,ze rychlost zblizenia bola vacsia,ciel letel 600 km/h a stihac az 1000 km/h a pri zlezeni PTICIEK / pokyn na odpal/ musel stihac drzat ciel v zamernom obrazci v kruzku 12 s, co bola dobra divocina,ten ciel na obrazovke sa stale snazil niekam utiect a zamerny obrazec pilot musel udrzovat v kolecku v strede.Vtedy tych 12 s trvalo ako hodina,a pritom bolo treba drzat tlacitko odpalu nepretrzite stlacene,co bol tiez vykon.Toto sa drzalo az po hranicu odvalu,kedy na radare na zamernom obrazci dosli rysky na krajnu polohu a rozsvietil sa ODVAL a vtedy pilot bez vahania vyberal do predom stanoveneho priestoru.Bolo dost pripadov,kedy v mrakoch pri tomto manevri odvalu doslo k padu do nezvyklej polohy a pilot sa musel katapultovat.
Na MF sa samozrejme robili zaznamy prepadov na filmy,ktore si pilot po pristatii odnasal na vyhodnotenie.
Na F sa vyhodnocoval zaznam v registri /v cvicnej rakete/,kde sa zapisoval priebeh letu a priebeh prepadu a vyhodnocoval sa iba priebeh zachytenia a odpalu.Podobalo sa to zaznamu EKG. |
|
