Poradim ti- lietaj iba za vidu a nemusis nic pocitat.
Alebo sa nauc poriadnu radionavigaciu,pretoze rychlost a smer vetra je nanajvys orientacna a vypocty nemozes brat ako jedinu relevantnu informaciu pre spravnu navigaciu.Dnes uz je to kombinacia niekolkych sposobov navigacie.Kedysi,ked neexistovalo GPS ani ine tahaky pre orientaciu,a to bolo hodne dlhu dobu u nas,sa pouzivali prave iba navigacie za ZPP / IFR/ - kurz - cas + oprava na vietor z hodinoviek, a radionavigacia,to znamena pripravit si pred letom vsetky radiomajaky po trati a ich vynosy,resp. KURy /kurzovy uhol radiostanice kua/,jak za valky, a podla toho sa lietalo za ZPP na vsetkych masinach. Za vidu sa lietalo hlavne podla zrovnavacej orientacie,to znamena hlava-mapa,samozrejme ciara v mape a udaje o kurze a case. V malej a prizemnej vyske,to znamena v 20-100 m sa navigacny let letel z hlavy,a to musel pilotek vediet naspamat celu trat,prekazky po trati,bezpecnostne vysky po trati a musel to pekne sypat z rukavu na preskusani pred lietanim. Ale pripravu na mape a stitku musel mat tiez.Proste pri lete v tychto prizemnych vyskach mal pilot zakazane sa divat do kabiny do mapy. Ak potreboval za cas skontrolovat pristroje,tak musel nastupat na vacsiu bezpecnu vysku,a tam hodit ocko na budiky a zase sklesat a lizat stromy. To bolo vsetko pri rychlosti 800-900 km/h . Boli navigacne lety s kontrolou,kde za vytipovanym pilotekom letel jeho sef letky a kontroloval ho niekde zo zalohy,a ani nevedel,ze niekto letel za nim.Samozrejme bolo aj vedenie prislusnej korespondencie s oblastami a priestormi.I ked ho nikto nepocul z tej malej vysky,aj tak sa muselo vsetko hlasit, a spamati.
Fuj,ale som toho nakloval.
Zatial..... |
|
