System zameriavania fungoval dokonca este v 90.tych rokoch,kedy na tryskacoch bolo povinnost na navigacnych letoch si na navigacne stitky pripravit zamerania z roznych radiovych stanic,a samozrejme na kontrolnych letoch s instruktorom to aj vykonavat.A navigacny stitok bol posiaty roznymi zameraniami,sipkami z okolitych radionavigacnych bodov,a hlavne to muselo byt farebne.Zbytky paliva nad otocnymi bodmi,zalozne letiska po trati,bezpecnostne vysky po trati....,pri nizkych letoch relief trati,...Pikaso hadr....Alebo pri letoch po systeme OSP bola povinnost pilota aspon raz za odlet a zostup zavolat zameriavac a vyziadat si zameranie.Niektori riadiaci lietania si to dokonca nechali vyhodnocovat,kto ,kolkokrat zavolal zameriavac.Bola to bezna sucast navigacie.
Niekto si pomysli,ze kua pri 900 km/h sa taketo veci nemuseli robit,ale opak je pravdou.
Ovsem este taky dodatok - nizke navigacne lety v prizemnej vyske na rychlych /nadzvukovych/ masinach sa lietali vo vyske 50-100m nad terenom /AGL/ pri rychlosti 750 km/h a vtedy je zakazane pilotovi sa divat do kabiny na mapu alebo navigacny stitok.Vsetko musel pilot vediet naspamat,z coho bol aj pred letom preskusavany.Pri letoch v skupinach to bolo obdobne,akorat piloti na cislach uz vobec nemohli pozerat do kabiny,iba sledovat a hypnotizovat svojho veduceho ,udrzovat presnu skupinu a slepo mu verit,ze ide dobre.
O letoch v skupinach by sa dali rozpravat nadherne pribehy.
Osobne som sa zucastnil letov vo formacii 12 tich MiG-21 pri prelete z Linii do Bechyne /ako c.12/, tam pristat, dat si gulasek, a znovu pokracovat domov do Linii, kde sme sa uz v nasom priestore rozdelili a urobili vzdusne boje proti sebe . Bola to divocina,co v historii sa uz neopakovala.
atd...
|
|