Mas moje symfonie,clovece.
Obcas mavam nalady,hlavne ked mam cas,ze si nahodim v mojej FS 21UM od Captsim a brusim trate alebo okruhy,alebo systemy na zostup na letiskach,co som skutocne lietal a podmienky samozrejme na minima a som z toho spoteny este teraz v mojom veku .
Ovsem nikdy nezabudnem na moje prve solo za ztazenej noci / IFR v noci/,pocasie dazd, 300m spodok, 8/8 oblacnosti,dohladnost 3 km na 21, kedy po preskusani s instruktorom muselo nasledovat solo,inac by bol let neplatny, a 45 minutove kruzenie v mrakoch bez skulinky ,bez naznaku nejakej diery.Trenovalo sa kruzenie,lave ,prave zatacky,stupanie,klesanie,clovek je sam,je na inom kanale,takze je ticho,iba obcas kontrola z velitelskeho stanovista o palive,veskera navigacia je na pilotovi,aby sa udrzal v stanovenom priestore.Vtedy su veci ako NDB k nezaplateniu.A do toho naraz eliasove ohne.Najprv to zacalo prebleskovat na celnom skle,no potom vsade na prekryte kabiny,pozdlz celej kabiny nad hlavou,modre zablesky a ciary.To pri doterajsom miernom cervenom osvetleni doslova oslepilo oci.Poziadal som o zmenu hladiny,tak mi dali stupat na 8000 m ,kde to teda prestalo,ale oblacnost nebola ohranicena nijak,iba presvitali hviezdy hore nad hlavou,ale vsade okolo bolo mlieko.Bolo to hodne neprijemne,dnes by som to prirovnal ako v kalnej vode plavat na hladinu,ale nie a nie sa vynorit.No humus.Radsej som zase klesal do mrakov a pokracoval az do vycerpania paliva.Potom nasledoval navrat,prechod na 7.kanal/riadiaci lietania/ a zisitl som,ze nikto iny neni v lufte iba ja.Bolo asi 11 hod v noci,a velmi rad som pocul hlas toho riadiaceho.Navedenie na pristatie,vypadnutie s tych sraciek tesne pred dialnou,osvetleny prah drahy samozrejme rozmazany v zaliatom celnom stitku kabiny,lebo hojne prsalo,no taky normalny vecer...
Po pristatii na vyskovej budove pilotov uz boli vsetci zhromazdeni,lebo nikto v tom pocasi nelietal,ani skuseni letci,len pocuvali u radia,co tam vyvediem,no nakoniec som pri zaradovani a hlaseni o uspesnom pristatii dostal pochvalu tym,ze na mna mrkol jednym ockom nas velitel pluku,a to bolo viac ako nejaka slovna pochvala.
Vtedy som si myslel,ze je to normalne lietat v takychto podmienkach. Ale opak bolo pravdou....
Odvtedy som nikdy eliasove ohne uz nevidel,ani nikto iny .
P.S. Pozor,nie je to z filmu Biela veleryba! |
|
